Ako prijať dieťa s problémom...konečne domov?

Autor: Klára Nováková | 25.12.2016 o 16:17 | Karma článku: 10,93 | Prečítané:  5945x

Po ceste z BA som mala zmiešané pocity...spravili sme dobre? zvládneme to?mám sa tešiť, že si po mesiaci veziem svoje dieťa domov?

Nevedela som...ešte stále si nedokážem to materstvo užívať. Stále myslím na to, ako nás posielajú z ordinácie do ordinácie, z nemocnice do nemocnice a je mi to nepríjemné. Kamarátka hovorí, užívaj si materstvo, malú..prepáčte nejde to.

Počas týchto skoro už troch mesiacov si všímam, že dokážem isté veci veľmi vytesniť zo svojej mysli...akoby som tie myšlienky odsunula na neskôr a ani sa k nim nevrátim..myslím, že to je dobré...

lebo vôbec si neuvedomujem, že Ella je iná, chorá...proste to ide mimo mňa...

Po príchode domov nás čakalo pol rodiny, čo síce nebolo moc príjemné, lebo sama som mala stres, že nemám všetko nachystané a ešte aj malej to asi prekážalo, ale tak čo už...kto im to vysvetlí???

Prvé dni boli celkom fajn..malá sa budila každé tri hodiny..ale čoraz viac grckala. Hneď sme sa hlásili u našej pediatričky, ktorá to nebrala tak tragicky..grckanie je normálne...

keďže mi pomaly odchádzalo mlieko a musela som jej dať nejaké umelé, kúpila som Nutrilon (ten dostávala aj v nemocnici,bohužiaľ mi nepovedali aký, takže som kúpila iný)..stál necelých 20€, čo si myslím, že je dosť....ale malá z neho grckala stále viac...snažila som si poradiť, tak som po prečítaní rôznych diskusií a oslovení kamarátok dospela k záveru, že mlieko je špatné a treba kúpiť iné...aby som to zhrnula....mala som doma potom asi 5 krabíc mlieka rôzneho druhu...skončili sme na mlieku z Dmky, ktoré je vraj najlepšie!!

bohužiaľ grckanie sa zhoršovalo...bolo častejšie a vyšlo z nej stále viac a viac..zľakla som sa...všetci hovorili, že musím vydržať, že to je asi reflux...a to je normálne...doktorka tiež hovorila, že to je normálne...tak som si zas načítala milión článkov o refluxe...a asi fakt to bolo ono...tak stále dokola periem, prezliekam, rozčuľujem sa a zase periem...a tak...niekedy je to už zúfalstvo!

ešteže máme ten internet..a všetko si tam môžeme naštudovať...

keď sme prišli domov, tak som sa konečne dostala k názvu nášho syndrómu (bolo to v prepúšťacej správe) a začala som pátrať...

všetko po anglicky...je to totiž veľmi vzácne genetické ochorenie, ktoré má asi 30 ľudí, či koľko na svete!!!poviem pravdu, aj som sa bála si položiť tú otázku..prečo práve my?takáto rarita...??!!!

Nesmierna vďaka patrí môjmu manželovi, ktorý mi povedal: Už je to tak a nič s tým neurobíme..treba to tak brať, tak ako to je!!! neskutočne ho obdivujem za takýto prístup a v podstate má pravdu, veľkú pravdu!!musím uznať, že som to tak začala vnímať a je mi dobre...

ale o syndróme neskôr..

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Trinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie.


Už ste čítali?